Keď už to nie je o góloch, ale o zmysle
Postupne príde obdobie, keď už nehokejuješ preto, aby si niekomu niečo dokazoval. Už nejde o štatistiky ani o prestupy. Rovnako tak nejde o lajky či potlesk. Zrazu sa hrá o niečo tichšie.
Ide o pocit, že aj po dlhom dni v práci dokážeš zapnúť hlavu, obuť korčule a vykorčuľovať na ľad. Zároveň je to o chvíľach v šatni medzi „svojimi“, kde cítiš, že patríš do malej hokejovej rodiny. A napokon je to aj o tom, že ti hokej drží chrbticu rovno v čase, keď by si ju inde možno ohýbal.
Lenže práve v tomto bode sa všetko láme.
Skôr či neskôr príde únava. Následne sa pridá frustrácia. A potom sa objaví otázka: „Má to ešte zmysel?“ Práve tu sa ukazuje mentálna sila amatéra.
Nerozhoduje sa v play-off. Dokonca ani pri nájazdoch. Rozhodnutie prichádza v obyčajných utorkoch o 22:15, keď sa ti jednoducho nechce.
Pravda, ktorú si málo priznáme
V skutočnosti najväčším súperom nie je protihráč. Oveľa častejšie je ním pohodlie. Niekedy je to výhovorka, inokedy tichý vnútorný hlas, ktorý ti našepkáva, aby si dnes zostal doma.
Práve v týchto momentoch sa však buduje charakter.
Nie hetrikom. Ani potleskom tribúny. Charakter rastie vtedy, keď prídeš aj bez ideálnej formy. Keď sa postavíš na ľad po chybe z minulého zápasu. Keď hráš naplno, aj keď ťa nikto nebude oslavovať.
Hokej v hlave nie je o dokonalosti
Predovšetkým je o konzistentnosti. Znamená to rozhodnúť sa byť lepší o jedno percento každý týždeň. Rovnako dôležité je po chybe nehľadať vinníka, ale riešenie. A napokon, po prehratom zápase sa nerozpadnúť doma pri televízii, ale spracovať emócie a ísť ďalej.
Mentálna sila amatéra nebýva hlučná. Naopak, je tichá, stabilná a pevná. Postupne sa buduje každým rozhodnutím prísť, aj keď motivácia kolíše.
Preto si polož jednoduchú otázku:
Hráš už len zo zvyku?
Alebo stále preto, že ti na tom záleží?
Pretože hokej, ktorý má srdce, sa nezačína v kabíne. Začína v rozhodnutí, že aj dnes ideš.
Vidíme sa na zimáku.
ZAREGISTRUJ SA A HRAJTE S NAMI : registrácia hráčov
