Amatérsky hokej nemá reflektory, televízne kamery ani titulky v novinách.
A práve preto má niečo, čo sa kúpiť nedá – poctivosť.
V amatérskom hokeji nikto nehrá preto, že musí.
Hrá sa preto, že chce.
Po práci. Po povinnostiach. Často po dni, keď by bolo jednoduchšie zostať doma.
Ale niekto si aj tak oblečie výstroj, zaviaže korčule a ide na ľad. Nie kvôli výsledku. Kvôli sebe.
Amatérsky hokej nie je slabší než profesionálny.
Je len zbavený ilúzií.
Nikto tu nehrá o zmluvu. Nikto neráta štatistiky do budúcnosti.
Nehrá sa pre ego ani pre potlesk.
Hrá sa pre ten moment, keď sa vypne hlava a zapne telo. Keď únava znamená úľavu.
Práve v tom je jeho sila.
V amatérskom hokeji neexistuje ideálny čas začať.
Niekto začne neskoro. Niekto sa vráti po rokoch. Niekto hrá celý život a nikdy nebude „dobrý“.
A to je v poriadku.
Lebo hodnota amatérskeho hokeja nie je v tom, ako vyzeráš navonok.
Je v tom, že prídeš znova.
Nezáleží, či máš formu.
Nezáleží, či si dal gól.
Nezáleží, či si niekedy



