Aj tréning bez rozhodcu má svoje pravidlá. Poznáš ich všetky?
Opakovanie je matka múdrosti. A v amatérskom hokeji môže znalosť pravidiel rozhodnúť nielen o výsledku zápasu, ale aj o tom, či všetci odídu zo zimáku zdraví.
Je večer. Za sebou máš celý deň v práci, možno ešte nákup, rodinu a hodinu cesty na zimák. Konečne si na ľade.
Rozdelíte sa na dve partie, brankári sa postavia do bránok a ide sa hrať.
Rozhodca dnes nie je. Ani časomiera, ani zapisovateľ. Len hráči, puk a chuť zahrať si dobrý hokej.
Prvých desať minút všetko funguje. Potom príde tvrdší súboj pri mantineli, niekto spadne a z druhej strany ľadu sa ozve:
„Hej, to bol faul!“
„Aký faul? Veď som hral puk!“
A už sa diskutuje.
Podobné situácie pozná takmer každá amatérska partia. Väčšinou sa vyriešia rýchlo. Niekedy však zbytočne pokazia atmosféru, ktorá mala byť predovšetkým o hokeji.
Práve preto sa dnes v našej sérii Hokej v hlave pozrieme na niečo, čo by mal poznať každý hráč.
Základné pravidlá ľadového hokeja.
Nie preto, aby sme z teba urobili rozhodcu. Ale aby si vedel, čo je dovolené, čo už nie a prečo majú pravidlá svoje miesto aj na obyčajnom večernom tréningu.
1. Bez rozhodcu neznamená bez pravidiel
Na amatérskych tréningoch sa často hrá podľa nepísanej dohody.
Niekde sa zakazuje akýkoľvek kontakt. Inde sa tolerujú primerané súboje o puk. Niektoré partie hrajú bez ofsajdu, ďalšie sa snažia dodržiavať pravidlá podobne ako pri oficiálnom zápase.
Na tom nemusí byť nič zlé.
Dôležité však je, aby všetci vedeli, podľa čoho sa hrá.
Pred začiatkom tréningu si preto ujasnite niekoľko vecí. Budete hrať na zakázané uvoľnenie? Platí ofsajd? Sú povolené osobné súboje? Ako vyriešite faul, keď nemáte rozhodcu?
Zaberie to možno dve minúty.
A môže vám to ušetriť dvadsať minút hádok.
Pri oficiálnom zápase alebo turnaji sa, samozrejme, riadite platnými pravidlami a schválenými propozíciami súťaže.
2. Ofsajd: pravidlo, ktoré poznáš, ale občas ťa prekvapí
Predstav si situáciu.
Spoluhráč sa rozbehne do útočného pásma. Ty máš puk na hokejke a chceš mu prihrať.
Lenže on už prešiel modrú čiaru a puk je stále mimo pásma.
Ak puk následne dostanete do útočného pásma v rozpore s pravidlami, vzniká ofsajd.
Základný princíp je jednoduchý: puk musí do útočného pásma vstúpiť skôr než útočiaci hráči, pokiaľ nejde o niektorú z výnimiek pravidiel.
Dôležité je tiež vedieť, že postavenie hráča sa posudzuje podľa korčúľ, nie podľa hokejky. Pri prechode modrej čiary rozhodujú konkrétne podmienky stanovené pravidlami IIHF.
A ešte jedna vec.
Nie každá situácia, keď hráč stojí v útočnom pásme skôr než puk, musí okamžite znamenať prerušenie. Pri takzvanom odloženom ofsajde môžu útočiaci hráči pásmo opustiť a následne pokračovať v hre, ak sú splnené príslušné podmienky.
Na tréningu sa niekedy ofsajd nerieši. Ak však prídeš na turnaj, jeho neznalosť môže tvoje mužstvo pripraviť o dobrú útočnú akciu.
3. Zakázané uvoľnenie: keď sa chceš zbaviť puku
Si pod tlakom vo vlastnom obrannom pásme.
Súper napáda, spoluhráči sú ďaleko a ty jednoducho odpáliš puk cez celé ihrisko.
Problém vyriešený?
Nie vždy.
Ak puk zo svojej polovice ihriska odošleš za súperovu bránkovú čiaru a sú splnené podmienky pravidla, môže ísť o zakázané uvoľnenie.
Hra sa preruší a vhadzovanie sa spravidla presunie do tvojho obranného pásma.
Existujú však výnimky. Napríklad pri oslabení sa podľa pravidiel IIHF zakázané uvoľnenie za bežných okolností neuplatňuje. Rovnako sa posudzuje, či mal súper možnosť puk zahrať a ďalšie okolnosti situácie.
Pre amatéra je dôležité zapamätať si jednu vec.
Nie každé odpálenie puku cez celé ihrisko je zakázané uvoľnenie.
Na tréningu bez rozhodcu si vopred dohodnite, či ho budete uplatňovať. Na turnaji už rozhodujú pravidlá konkrétnej súťaže.
4. Hra telom nie je to isté ako faul
Toto je jedna z najcitlivejších tém amatérskeho hokeja.
Jeden hráč tvrdí, že hokej je kontaktný šport. Druhý namieta, že prišiel na tréning a nie do nemocnice.
Obaja môžu mať čiastočne pravdu.
Ľadový hokej je kontaktný šport, ale rozsah povoleného kontaktu závisí aj od kategórie a pravidiel súťaže.
Na amatérskych tréningoch preto odporúčame jasnú dohodu: bez úmyselných bodyčekov, nebezpečného narážania a zbytočne tvrdých súbojov.
Primeraný boj o priestor a puk je niečo iné než rozbehnúť sa do protihráča, ktorý kontakt nečaká.
Osobitne nebezpečné sú zákroky zozadu a nárazy hlavou alebo krkom na mantinel.
Takéto situácie môžu mať vážne následky.
Nikto nepotrebuje dokazovať svoju tvrdosť hráčovi, ktorý ráno vstáva do práce.
5. Hokejka nie je nástroj na zastavenie súpera za každú cenu
Hokejka patrí k hre. Lenže nie všetko, čo s ňou dokážeš urobiť, je dovolené.
Medzi bežné priestupky patria:
Podrazenie (tripping) – keď súperovi nedovoleným spôsobom spôsobíš pád alebo stratu rovnováhy, napríklad použitím hokejky či nohy.
Hákovanie (hooking) – keď hokejkou nedovolene obmedzuješ pohyb súpera.
Sekanie (slashing) – nebezpečné alebo nedovolené údery či švihy hokejkou smerom k súperovi.
Vysoká hokejka (high-sticking) – keď hokejkou nedovolene zasiahneš súpera nad povolenou výškou. Pozor, hra pukom vysokou hokejkou a faul vysokou hokejkou sú dve odlišné situácie.
Držanie (holding) – keď súpera nedovolene obmedzíš uchopením tela alebo výstroja.
Možno si teraz povieš, že takéto veci predsa každý pozná.
Lenže na ľade sa často stretávame s vetou:
„Veď som trafil puk!“
Samotný kontakt s pukom však automaticky neznamená, že zákrok bol dovolený.
Rozhoduje celý priebeh situácie.
6. Brankár nie je terč
Amatérsky hokej bez brankára nemá rovnakú atmosféru.
A každý, kto už niekedy zháňal brankára na večerný tréning, vie, aký je cenný.
Napriek tomu sa občas stáva, že útočník pokračuje v pohybe až do bránkoviska, kde dôjde k zbytočnému kontaktu.
Brankár má podľa pravidiel osobitnú ochranu pred nedovoleným kontaktom, najmä pri zákrokoch, ktoré mu bránia vykonávať jeho činnosť.
To však neznamená, že každý kontakt s brankárom je automaticky faul. Rozhodujú okolnosti a zodpovednosť hráčov.
Na tréningu by malo platiť jednoduché pravidlo zdravého rozumu.
Ak brankár prikryje puk, nepichaj mu hokejkou do lapačky.
Ak je v nebezpečnej pozícii, nesnaž sa dokončiť akciu za každú cenu.
A keď vidíš, že sa zrážke dá vyhnúť, urob to.
Gól na tréningu nestojí za zranenie.
7. Keď hráč spadne, nemusí to byť automaticky faul
Toto pravidlo by si zaslúžilo vlastný článok.
Súper spadne.
Okamžite sa ozve:
„Faul!“
Lenže pád ešte sám osebe nedokazuje porušenie pravidiel.
Hráč môže stratiť rovnováhu, zachytiť korčuľou o ľad alebo spadnúť počas dovoleného súboja.
Rozhodca pri posudzovaní zákroku sleduje jeho príčinu a okolnosti.
Na tréningu bez rozhodcu je preto dôležité nerozhodovať iba podľa toho, kto hlasnejšie kričí.
Ak je situácia sporná, pokojne hru prerušte a dohodnite sa.
Lepšie je pokračovať s čistou hlavou než sa ďalších desať minút naháňať kvôli jednej situácii.
8. Keď rozhodca zapíska, diskusia gól nezmení
Možno si už zažil svoj prvý amatérsky turnaj.
Obliekol si dres, nastúpil na ľad a zrazu tam bol rozhodca.
Pravidlá sa začali uplatňovať dôslednejšie než na bežnom tréningu.
Prišiel ofsajd, vylúčenie alebo neuznaný gól.
A ty si mal pocit, že rozhodca videl úplne iný zápas.
To sa stáva aj skúseným hráčom.
Rozhodcovia nie sú neomylní. Napriek tomu je rešpektovanie ich rozhodnutí základom organizovaného hokeja.
Ak niečomu nerozumieš, otázka položená pokojne má väčšiu hodnotu než krik zo striedačky.
Podľa pravidiel a propozícií môže s rozhodcami v určených situáciách komunikovať kapitán alebo oprávnený hráč. Ani kapitán však nemá právo neobmedzene spochybňovať rozhodnutia.
A nezabúdaj, že aj amatérsky rozhodca môže byť po práci na ľade rovnako ako ty.
9. Po odpískaní sa nehrá ďalej
Znie to samozrejme.
Napriek tomu sa práve po prerušení hry často stávajú zbytočné konflikty.
Puk je prikrytý, rozhodca zapískal, ale útočník ešte raz sekne do priestoru pred bránkou.
Obranca ho odstrčí.
Pridá sa ďalší hráč.
A z nevinného momentu vznikne strkanica.
Na tréningu bez rozhodcu je preto dôležité dohodnúť si jasný signál na prerušenie hry.
Keď zaznie, všetci prestanú hrať.
Bez výnimiek.
Rovnako treba okamžite reagovať, ak niekto zostane ležať na ľade alebo vznikne nebezpečná situácia.
Zdravie má prednosť pred dokončením akcie.
10. Striedanie: aj tu existujú pravidlá
Na bežnom tréningu sa často strieda podľa únavy.
Niekto vydrží minútu, ďalší sa po tridsiatich sekundách vracia na striedačku.
Pri organizovanom zápase však platia pravidlá striedania hráčov.
Striedajúci hráč musí dodržať podmienky vstupu na ľad a hráč, ktorého nahrádza, musí byť v predpísanej vzdialenosti od striedačky a nesmie sa ďalej zapájať do hry.
Ak mužstvo získa nedovolenú výhodu nesprávnym striedaním, môže nasledovať trest za príliš veľa hráčov na ľade.
Na tréningu sa to niekedy prehliada.
Na turnaji však môže takáto chyba znamenať oslabenie.
A to je zbytočný darček pre súpera.
11. Najdôležitejšie pravidlo sa do zápisu o stretnutí nezmestí
Rešpekt.
K súperovi.
K spoluhráčom.
K brankárom.
K rozhodcom.
A predovšetkým k tomu, že všetci sme prišli hrať hokej.
Amatérsky hokej má svoje čaro práve v tom, že spája ľudí rôzneho veku, skúseností a výkonnosti.
Na jednom ľade môže stáť bývalý registrovaný hráč, človek, ktorý hrá dvadsať rokov, aj niekto, kto si prvýkrát obliekol kompletnú výstroj pred tromi mesiacmi.
Každý z nich má právo cítiť sa na ľade bezpečne.
Skúsený hráč by mal vedieť prispôsobiť intenzitu súboja. Začiatočník by mal zasa rešpektovať pravidlá a nebezpečné situácie nepodceňovať.
Práve tak vzniká partia, do ktorej sa ľudia radi vracajú.
AI tréner radí: päť minút pred tréningom
Skúste si pred ďalším spoločným tréningom zaviesť jednoduchý zvyk.
Kapitán alebo organizátor zvolá hráčov a krátko pripomenie dohodnuté pravidlá.
Nemusí prednášať celé pravidlá IIHF.
Stačí ujasniť spôsob hry, povolený kontakt, riešenie sporných situácií, striedanie a bezpečnosť brankárov.
Ak príde nový hráč, vysvetlite mu pravidlá vašej partie.
A keď sa niekomu niečo nepodarí, namiesto výsmechu mu pomôžte pochopiť, čo sa stalo.
Najlepšie amatérske partie nie sú tie, v ktorých nikdy nevznikne spor. Sú to tie, ktoré ho dokážu vyriešiť bez toho, aby sa pokazil celý večer.
Opakovanie je matka múdrosti
Možno hráš hokej už pätnásť rokov.
Poznáš ofsajd, zakázané uvoľnenie aj väčšinu faulov. Máš za sebou turnaje, zápasy s rozhodcami a množstvo večerov na zimáku.
Aj tak sa občas oplatí pripomenúť si základy.
Pretože pravidlá nie sú iba pre rozhodcov.
Sú aj pre hráčov.
Pomáhajú nám pochopiť hru, predchádzať zbytočným konfliktom a chrániť jeden druhého.
A keď nabudúce na tréningu niekto zakričí „To bol faul!“, možno už nebudete potrebovať päťminútovú hádku.
Stačí pokojne vysvetliť, čo sa stalo.
A pokračovať v hokeji.
Veď práve preto sme prišli.
A teraz otázka pre teba
Ktoré hokejové pravidlo podľa teba amatérski hráči najčastejšie porušujú alebo mu nesprávne rozumejú?
Ofsajd? Zakázané uvoľnenie? Hru telom? Alebo zákroky hokejkou?
Napíš nám svoj názor. Možno sa práve tvojej skúsenosti budeme venovať v ďalšom diele.
Vidíme sa na zimáku.
Hokej, ktorý má srdce. Amatérsky hokej s profesionálnou tvárou.
Redakčná poznámka: Text je praktickým výkladom, nie úplným znením pravidiel IIHF. Pri neformálnych tréningoch sú dohodnuté úpravy pravidiel prijateľné len vtedy, ak neohrozujú bezpečnosť hráčov.













